Emauzkí učeníci boli veľmi sklamaní z udalostí v Jeruzaleme. Ich sklamanie bolo také veľké, že sa rozhodli z Jeruzalema odísť. Koľkokrát sme si aj my pri práci, štúdiu alebo pri inej činnosti mysleli, že sme prehrali. Že sa nám za našu námahu nedostaví kladný výsledok. Naše sklamanie bolo neraz veľmi veľké. Takéto hlboké sklamanie poznali aj títo dvaja mužovia. Už nemali síl čakať. Nevideli zmysel v čakaní. A tak sa smutne pobrali domov. V týchto chvíľach nám Ježiš ukazuje, aké dôležité je vytrvať. Nebáť sa času čakania. Úspechy neprichádzajú z minúty na minútu. Úspechy prichádzajú po ťažkej a namáhavej činnosti, ktorá odráža ochotu človeka nevzdávať sa, ale dôverovať. Dnes však možno povedať, že ľudia nechcú tvrdo pracovať. Keď pred časom sme robili jednu aktivitu s mladými ľuďmi, väčšina z nich písala o tom, že „netreba mať priveľké nároky“. Či Boh od človeka nemá veľké nároky, keď vyžaduje od nás nielen dôveru voči nemu, ale aj lásku k blížnemu? Či nevyžaduje Boh od nás, aby sme milovali svojich nepriateľov a dobre robili tým, ktorí nás nenávidia? Či Boh nám nejde príkladom, keď od nás očakáva, aby sme svoju prácu vykonávali svedomito, odborne a zodpovedne? S prácou je úzko spojená aj námaha, o ktorej sa píše v Knihe Kazateľ. „Múdrosť, vedomosť a úspech (sprevádzali) námahy (istého) človeka, ale on mal za podiel určené odovzdať všetko (inému) človeku, ktorý sa o to nemusel ani namáhať. Aj v tom je márnosť a priveľká krivda. Lebo čože má človek zo všetkej svojej námahy a zo všetkého úsilia svojej mysle, ktorým sa ustával pod slnkom? Veď všetky jeho dni sú (plné) súženia a každé zamestnanie ho dráždi k hnevlivosti, že jeho myseľ nemôže ani v noci spočinúť! Aj to je márnosť – taký (človek). Niet (inej) dobroty pre človeka, ako že sa môže najesť a napiť a dopriať si blaženosti za námahy. Lebo som zistil, že aj to je z Božích rúk.“ (KAZ 2, 21 – 24) Nebojme sa poctivo pracovať, hľadať a nachádzať si prácu, začať podnikať a podporovať poctivých ľudí. Nebojme sa odovzdávať ďalej naše duchovné aj pracovné bohatstvo, ktoré sme nadobudli rokmi. Prajem nám všetkým, aby sme nabrali silu vrátiť sa späť do Jeruzalema spolu s Emauzkými učeníkmi a zvestovali radostnú zvesť o Ježišovom zmŕtvychvstaní.
© Jaroslava Kmecová, 19. 04. 2014
