1. pôstna nedeľa C – pohľad psychológa

Pri čítaní evanjelia pripadajúceho k prvej pôstnej nedeli sa stretávame so známym výjavom, kedy si diabol dovolil pokúšať Ježiša, zatiaľ čo sa postil na púšti. Skúšal rôzne spôsoby, aby sa mu Ježiš poklonil. Sľuboval mu všetky bohatstvá zeme a pod. My už vieme, že Ježiš odolal. Ale ako je to s nami? Dnes by som sa rád venoval problematike zložiek vedomia, nevedomia podľa Sigmunda Freuda a taktiež svedomiu. Freudov pohľad je asi najviac známy vďaka nášmu školstvu, kedy sa táto teória vyučuje v rámci psychológie ako jeden z hlavných pohľadov na našu psychiku.
Freud hovorí o troch hlavných štruktúrach psychiky a to id, ego, superego. Krátka charakteristika každého z nich:
Id transformuje potreby organizmu na motivačné sily, teda inak povedané inštinkty a pudy. Freud ich nazýva tiež túžbami. Id pracuje na princípe slasti, ktorý sa chápe ako požiadavka priamo a neodkladne dbať na potreby organizmu. Ako príklad môžeme uviesť plačúce dieťa v dojčeneckom veku. Plače, lebo je hladné, je mu jedno čo robia dospelí či majú prácu alebo nie, chce jesť jednoducho teraz hneď. Chce okamžite uspokojiť potrebu nasýtenia.
Ako dieťa rastie, počas prvých rokov sa vytvára z časti id tzv. ego. Ego vzťahuje organizmus k realite pomocou vedomia. Hľadá objekty, ktoré môžu uspokojiť jeho túžby, ktoré vytvorí práve id reprezentovaním potrieb organizmu. Ego na rozdiel od id funguje na princípe reality.
Počas toho, ako sa ego snaží starať o id, stretáva sa vo svete s častými prekážkami. Stretáva tiež objekty, ktoré mu pomáhajú dosiahnuť svoje ciele a uspokojiť svoje potreby. Postupne si pamätá zoznam objektov, ktoré mu pomáhajú a zoznam objektov, ktoré tvoria prekážky v dosiahnutí cieľov. Tento zoznam objektov, ktorým sa má vyhýbať a stratégie, ktoré používa na vyhýbanie tvoria tzv. superego. Existujú dva aspekty superega. Jedným je svedomie, ktoré je zvnútornením potrestaní a varovaní. Druhým aspektom superega je tzv. ego ideál, ktoré vzniká deriváciou odmien a pozitívnych modelov prezentovaných dieťaťu.
Skúsme sa pozrieť na situáciu, keď urobíme niečo zlé, čo sa deje? Ako sa hovorí – hryzie nás svedomie. Urobili sme niečo, čo je proti našim zvnútorneným pravidlám. Diabol nás pokúša, chce nás presvedčiť, že aj keď urobíme niečo, podľa nás zlé, nebudeme za to potrestaní, budeme skôr odmenení, lebo niečo získame a pod. Útočí na naše zvnútornené pravidlá. Proti týmto vtieravým myšlienkam musíme vynaložiť značne úsilie, aby sme ich dostali z hlavy, ale povedzme si pravdu – nie vždy sa nám to podarí.
Aj keď to nie je jednoduché, skúsme v sebe zmobilizovať silu, aby sme mohli čeliť nástrahám padlého anjela (diabla), skúsme taktiež poprosiť Boha o pomoc a silu pri tomto pokúšaní. Túto úvahu ukončím myšlienkou, ktorú parafrázoval jeden kňaz z nemenovanej Bratislavskej farnosti počas kázne na Popolcovú Stredu. Na pôvodný zdroj sa už nepamätám ale myšlienka znela takto: Svedomie je miesto, kde sa človek stretáva s Bohom.

© Mgr. Peter Chomjak, 15.2.2013