Dnešné nedeľné evanjelium začína vetou: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone.“ „Dni ich očisťovania“ je veľmi zaujímavé pomenovanie času, kedy človek sa musí mnohého vzdať, aby mohol prijať niečo nové. Tieto „dni nášho očisťovania“ môžeme nazvať aj tento čas, kedy sme z totalitného času prešli do času slobody, v ktorej ešte nevieme žiť. Musíme prechádzať týmto tzv. očisťovaním, aby sme nanovo začali objavovať pracovitosť, čestnosť, usilovnosť, férovosť, zodpovednosť. Na to všetko sme pod tlakom totality zabudli. To by nebolo až také zlé. My sme zašli ešte ďalej, keď sme vymazali z pamäte našu históriu. Zabúdame však na to, že ak na hrôzy spojené s totalitnými režimami zabudneme, budeme si ich musieť zopakovať. A tak nám neostáva nič iné, iba si neustále pripomínať, kam až človek môže zájsť, keď nebude kráčať v pokore pred Bohom. Strach nám však bráni v pokroku. No dnešné evanjelium hovorí o nádeji a o splnených túžbach, ktoré naplnil Boh človeku. Boh neostáva iba pri Márii a Jozefovi, ktorým dáva ten najväčší poklad svojho vlastného Syna. Boh ide ďalej a po celoživotných námahách, obetách a utrpení prichádza aj k Simeonovi a Anne. Azda si myslíme, že k nám dnes neprichádza aj v oblasti ekonomiky? Ale prichádza, ale mi ho nepočúvame a nechceme vnímať. Iba stále reptáme ako izraelský národ na púšti. „Spomeňme si, ako komunisti utekali pred štrngajúcimi kľúčikmi. Viem, kým sme štrngali, oni si už pripravovali privatizácie a nové pozície. Ale režim padol, aj keď nám tu súdruhovia stále mútia vodu. Myslím si, že netreba dávať ľuďom „honoráre“ za to, že zavolajú na políciu, ak uvidia zlodejstvo a korupciu. Ľudia potrebujú odvahu a nádej, že zlodeji a skorumpovaní ľudia skončia tam, kde patria. Je výsmech, ak ich „najvyššie inštitúcie“ napokon púšťajú na slobodu. Nikdy nebudeme pracovať v špičkových firmách, ak budeme tolerovať neporiadok, plytvanie a nemorálne správanie. Rovnako nebudú nikdy naše deti žiť v krajine zákona a morálky, ak sa ich rodičia budú báť darebákov, ktorí sú takí zbabelí, že sa musia skrývať za rôzne imunity a statusy „nezávislosti a neodvolateľnosti“. Prajem vám všetkým priatelia, aby ste sa nebáli podnikať a ísť do náročných projektov. Aby ste sa nebáli bojovať so zlom, šlendriánstvom a podvodmi okolo seba. Aby sme úspech nemerali iba rastom HDP, ale aj rastom spravodlivosti, slušnosti a poriadku v našich podnikoch a v našej peknej, ale zatiaľ skorumpovanej krajine.“ (Košturiak, J. Úvahy o podnikaní. Podnikanie, svet okolo nás a hľadanie zmyslu našich činností) Od postoja každého jedného z nás záleží, ako bude vyzerať naša krajina a či v nej ľudia budú chcieť žiť a či sa budú mať dobre. Nie je to iba na politikoch a ich rozhodnutiach. Je to o rozhodnutí každého jedného z nás. Inšpirujme sa odvahou samotného Boha, ktorý prichádza k človeku. Ba čo viac, nebojí sa podriadiť všetkým zákonom, ktoré dodržiava pre to, aby nám dal osobný príklad odvahy nielen v ľahkých, ale zvlášť v ťažkých a zložitých časoch.
© Jaroslava Kmecová, 01. 02. 2014
