Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
(Lk 2,22-40)
Prvé dve kapitoly Lukášovho evanjelia hovoriace o Ježišovom narodení a detstve sú plné údivu a prekvapení. Evanjelista Lukáš inšpirovaný Duchom Svätým necháva čitateľov evanjelia žasnúť spolu s Máriou. Dôvodom úžasu sú prekvapivé slová, ktoré Mária od začiatku evanjelia počúva.
Najprv je to zvestovanie, ktoré odkazuje na nečakané materstvo jej príbuznej Alžbety. Potom keď si to pohnutá anjelským zvestovaním ide k Alžbete overiť, počuje prekvapivé prorocké slová, ktorými ju nazýva „požehnanou medzi ženami“ a „matkou Pána“. Pri narodení v Betleheme svätú rodinu nečakane prekvapujú svojím príchodom betlehemskí pastieri a informujú Máriu s Jozefom o anjelskom zjavení a mesiášskej totožnosti malého Ježiša. Mária sa spolu s Jozefom divia tomu, čo sa o ňom hovorí.
Ďalšími nositeľmi prorockej zvesti o Ježišovi sa stáva dvojica zbožných starých ľudí. Simeon a Anna prinášajú nové informácie o novonarodenom dieťati, ktoré znova privádzajú Máriu s Jozefom k užasnutému pohľadu do svojho náručia. Nerozumejú prečo k nim Boh hovorí cez množstvo cudzích ľudí, ale tušia spoločného menovateľa. Je ním Boží Svätý Duch. On je ten, ktorý naplnil Alžbetu i Zachariáša a on spočíval na Simeonovi i Anne.
Ak by sme si všímali výskyt slovného spojenia „Duch Svätý“ v Lukášovom evanjeliu, tak zistíme, že v tejto kapitole je spomínaný najčastejšie. V rovnakej intenzite je to prítomné ešte v druhej kapitole Skutkov apoštolských, kde sa opisuje zázrak Turíc, kedy sa zrodila prvá cirkev a mocou Ducha Svätého vydávala svedectvo o Božej spáse v Ježišovi Kristovi. A nie je to náhodou, tieto dva úvody do dvoch Lukášových spisov sú úzko prepojené témou Božieho Ducha.
Obetovanie malého Ježiša v jeruzalemskom chráme bolo naplnením Zákona (myslí sa tu Mojžišov Zákon). Ale nie preto, že dvom hrdličkám alebo holúbkom kňaz podľa predpisu rituálne vykrútil v krk. Evanjelium vôbec neuvádza nič o anonymnom členovi kňazského rodu, ktorý to realizoval. Naopak hlavné slovo má Simeon – človek bez funkcie v chráme, ale naplnený Duchom Svätým. Simeonovo proroctvo hovorí o naplnení Mojžišovho Zákona v malom dieťati, ktoré berie do rúk. Práve ono je plnosťou Zákona resp. Zákonom samým. Tak ako Mojžiš s radosťou a úžasom držal dve kamenné tabule, tak sa „mojžišovský typ“ Simeon s radosťou díva na Zákon vo svojom náručí. A podobne ako dar Zákona na Sinaji bol sprevádzaný vetrom a plameňmi, tak dar nového Zákona je uvedený Božím Duchom. Duch Svätý tak cez Simeona odhaľuje Márii s Jozefom súvislosti, o ktorých netušili a na ktoré jestvuje len jediná odpoveď: radostný úžas.
© Štefan Novotný 30.1.2014
