Obetovanie Pána – slovo k prvému čítaniu (Mal 3,1–4)

Toto hovorí Pán, Boh: (1) „Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. (2) Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. (3) Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro, očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. (4) Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych.“

Mal 3,1–4
Audionahrávka zamyslenia…

Kniha proroka Malachiáša, z ktorej je dnešné prvé čítanie, uzatvára zbierku dvanástich tzv. menších prorokov. Hoci je posledná, tak je skôr čerešničkou na torte, ako exemplárom zabudnutým za ostatnými knihami na poličke. Spis prenáša čitateľa do náročnej doby po babylonskom zajatí. Prorok kritizuje náboženský a spoločenský život v Izraeli a v tomto kontexte treba chápať aj slová dnešného čítania o Pánovom príchode do chrámu.

V úvode dnešného čítania si môžeme všimnúť dva výrazy, ktoré sú na prvý pohľad plné nádeje. Zdá sa, že napriek náboženskej kríze a neporiadkom v izraelskej spoločnosti je tam niekto, kto hľadá Boha a túži po ňom (v. 1). Kto sú títo hľadajúci a túžiaci adresáti Malachiášovho proroctva a čo im chce Boh povedať? Odpoveď nájdeme v predchádzajúcej kapitole, ktorá tvorí s naším úryvkom jeden celok, a najmä v jej poslednom verši. Čítame v ňom o ľuďoch, ktorí svojimi vyjadreniami obťažujú Boha (2,17); doslova ho unavujú. Pozrime sa trochu bližšie na to, čo dokáže unaviť Boha.

Sú to ľudia, ktorí nepochopili, o čom je Božia spravodlivosť. Obviňujú ho, že má záľubu v tých, ktorí robia zle (2,17). Je len logické, že seba považujú za bezchybných, sú nedôverčiví voči ostatným (Hill, 268 – 270) a dožadujú sa voči nim Božieho trestu. Ak takíto ľudia niečo hľadajú a ak po niečom túžia, tak je to iba ich vlastná skreslená predstava o Bohu. Boh ich slovami o svojom príchode uisťuje, že nie je ľahostajný voči zlu, a tiež o tom, že ich túžba po spravodlivosti bude naplnená, ale hrať sa bude podľa jeho pravidiel. Základným pravidlom je pokora, čiže pohľad obrátený na seba. Pre všetkých, ktorí sú si príliš istí sebou, zaznieva rečnícka otázka: „Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví?“ (v. 2). Pre všetkých ostatných je tu prísľub očistenia a zošľachtenia (v. 3).

Skúsenosť ukazuje, že očisťovanie je proces. Je to cesta, ktorá sa väčšinou začína pri viditeľných rozmeroch života. To sú vonkajšie veci, ktoré na nás pozorujú aj iní. Ďalej prechádza oblasťami, ktoré druhí len tak ľahko nevidia, ale nám sú známe. A napokon nás môže priviesť až tam, kde sa neorientujeme ani my sami; do tajomných vôd našich túžob, úmyslov a motivácií. Stačí si spomenúť na dynamiku duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly alebo na Temnú noc a Výstup na horu Karmel, o ktorých píše sv. Ján z Kríža. Boh chce, aby sme rástli. Vidí a posilňuje v nás tie najlepšie stránky.

Spolu s prorokom Malachiášom napredujme v poznávaní Boha. Dnes na sviatok Obetovania Pána zvlášť ďakujme Bohu za ženy a mužov, rehoľníčky a rehoľníkov, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj život Bohu. Nech sú v našej dobe tými, ktorí úprimne hľadajú Boha a túžia po ňom. Nech sú pre nás príkladom a Pán Boh nech z nich má radosť.

Zamyslenie k dnešnému čítaniu z roku 2020 si môžete prečítať tu. A ponúkam ešte jedno staršie z roku 2014.

Foto: Tamara Bujdošová
Hudba: Vykupiteľky – Moje srdce
Literatúra:
HILL, A. E., Malachi (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) 25D.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.