Veľkonočná nedeľa C – pohľad ekonóma

Túžime po hrdinoch. Vyberáme si filmy, ktoré sú o hrdinoch, po ktorých túžime. Túžime po tom, aby sme v svojom okolí mali stále viac hrdinov. Neuvedomujeme si, že ten najväčší hrdina v našom živote je Ježiš Kristus, ktorý vstal z mŕtvych. Dáva nášmu životu smer, zmysel a neuveriteľnú silu odpustenia. Celý svet bojuje s dlhmi, úrokmi, pôžičkami, exekúciami… A my sa ocitáme v stave bezmocnosti. Je to správne? Je Ježiš hrdinom bohatých alebo chudobných? V osobe Ježiša Krista sa stretávame s bohatstvom aj chudobou. Pochádzal z chudobnej rodiny a živil sa poctivou prácou, tak ako ho to naučil sv. Jozef. Avšak jeho duchovný život bol veľmi bohatý. Po kúskoch nám odovzdával svoje bohatstvo. Je preto vzorom tak pre chudobných ľudí ako aj pre bohatých.  A čo nám chce dnes povedať z ekonomickej oblasti? Vieme, že každá krajina má problémy s dlhmi. Žijeme na úkor budúcich generácií a nechceme si to vôbec pripustiť. Naša krajina nie je výnimkou. Neustále si požičiavanie a nárokovanie si na vyššie platy tak zo strany rôznych politikov, funkcionárov, ako aj iných ľudí, dostáva našu krajinu do väčších problémov. Ceny stúpajú a každým rokom sa zvyšuje aj nežiaduca inflácia. Každý si zaslúži spravodlivú odmenu, avšak zabudli sme na to, že verejní činitelia, štátni a vládni funkcionári sú tu na to, aby ľuďom slúžili. Nie doviedli krajinu k zadlženosti. Chceme aby táto krajina sa stala majetkom veriteľov? A čo naše rodinné dlhy? Do kedy chceme žiť na úkor budúcich generácií to znamená našich detí a vnúčat? Vôbec si neuvedomujeme, že každý dlh bude veriteľ vyžadovať splatiť.  A ak ho nesplatíme my dnes alebo zajtra, veriteľ ho bude vyžadovať od našich potomkov. Ale už nie len splatenie dlhu, ale aj narastajúce úroky a rôzne penále a pokuty. Uvedomujeme si to? Tak isto sa stretávame ešte z jedným výrazným fenoménom našej ekonomiky: daň z príjmu. „Zdanenie berie výrobcom a dáva iným. Akýkoľvek nárast zdanenia zvyšuje množstvo zdrojov, príjmov a obvykle tiež počet tých, ktorí žijú z práce výrobcov. Tím dochádza k zníženiu výrobnej základne, z ktorej títo ľudia čerpajú svoje živobytie. Jedná sa zjavne o proces, ktorý sám seba ničí. Existujú hranice, za ktoré už ohromné bremeno nebude môcť byť nesené znižujúcim sa množstvom výrobcov. Toto obmedzenie ďalej umocňuje zníženie motivácie, ktoré zdanenie nesie. Čím väčšie je bremeno daní uvalené na výrobcu – daňová povinnosť – tým nižší bude úžitok ich práce, akokoľvek odmena za prácu je znižovaná, a tým bude väčší úžitok obetovaného času. A nielen to. Tým väčšia bude tiež motivácia presunúť sa z pozície daňového platcu, ktorí nesie bremeno daní, do skupiny daňových spotrebiteľov, buď ako úradník na plný úväzok alebo ako príjemca štátnych dotácií. Výsledkom je, že výroba poklesne ešte viac – ľudia budú užívať viac voľného času a usilovne sa snažiť stať sa členmi privilegovanej skupiny daňových spotrebiteľov. V trhovej ekonomike sú čisté príjmy tvorené mzdami, úrokmi, rentou z pôdy a ziskami. Ak začnú dane dopadať na tieto príjmy z týchto zdrojov, klesne snaha tieto príjmy získavať. Pracujúci pod vidinou zdanenia svojej mzdy bude menej motivovaný tvrdo pracovať, kapitalista, ktorého bude čakať zdanenie úrokov či ziskov, bude radšej viac spotrebovávať, než aby šetril a investoval. Majiteľ pôdy, ktorému rentu vláda zdaní, bude menej vedený k tomu, aby sa snažil využívať jednotlivé časti pôdy čo najefektívnejšie.“ (Rothbard, M. N. – Zásady ekonomie) Ak sme si teraz premietli tieto problémy, s ktorými tak naša krajina ako aj naša rodina zápasí, skúsme premýšľať, ako to môžeme zmeniť. Predtým však sa zahľaďme do našej minulosti. Už sme zabudli ako to bolo, keď sme žili na úkor budúcich generácií? Týka sa to tak ekonomiky ako aj životného prostredia atď. „Hovorieval mi jednej starký: „Toto bolo veľmi dávno, synak, na zemi boli koncentráky. Dnes je už ale všetko inak…“ Nie. Dnes už nie sú. Dnes je iba jeden. A v ňom je celý šíry svet. Vysoké napätie. V ľuďoch i medzi ľuďmi… A mnoho, mnoho mnoho bied.“ (Marián Bublinec – HOSTIA) Dnes nám Ježiš Kristus svojim zmŕtvychvstaním ukazuje na kríž a na rany po mučení. Nehovorí, že máme zabudnúť na minulosť. Práve naopak. Pozrime sa do minulosti. Pozrime sa na to čo bolo zlé a čo spôsobovalo veľké utrpenie mnohým ľuďom. Pozrime sa pravde do očí a nesnažme sa zabudnúť. Práve naopak v svetle pravdy vychádzajúc z histórie sa snažme spraviť tie správne kroky, aby sme sa nestali otrokmi, ale slobodnými ľuďmi kráčajúcimi vpred. Nechajme sa inšpirovať zmŕtvychvstalým Kristom a zamyslime sa nad našimi postojmi, potrebami našej rodiny, spoločnosti i krajiny.

© Jaroslava Kmecová, 30.03.2013

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *